Bratislava
20. marca (TASR) – V pondelok 20. marca o 22.24 hodine stredoeurópskeho
času (SEČ) nastane jarná rovnodennosť. Na severnej pologuli sa začne
astronomická jar.
Napríklad v New Yorku nastane tento moment o 17.24 h miestneho času, no
napríklad v Abú Dhabí o 1.24 h a v Pekingu o 5.24 h miestneho času,
pričom tam už bude 21. marca.
Na južnej pologuli je 20. (resp. 21.) marec dňom jesennej rovnodennosti a začne sa tu astronomická jeseň.
Rovnodennosťou sa nazýva okamih, keď sa Zem na svojej obežnej dráhe
okolo Slnka ocitne v bode, v ktorom rovina zemského rovníka prechádza
geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče tak dopadajú kolmo na
zemskú os, respektíve priamo na rovník a osvetľujú rovnomerne severnú
aj južnú pologuľu našej planéty.
Preto v čase rovnodennosti nie sú rozdiely v dĺžke dňa na jednotlivých
miestach Zeme tak ako v iných ročných obdobiach. Slnko svieti nad
obzorom na všetkých miestach zemegule rovnako dlho – približne 12 hodín.
Z faktu, že sú počas rovnodennosti deň a noc rovnako dlhé, vyplýva aj
latinský názov tohto javu aequinoctium – čo znamená "rovnaká noc".
Napríklad v Bratislave vyjde 20. marca slnko o 5.55 h SEČ a zapadne o
18.04 h. V Žiline vychádza o 5.48 h a zapadá o 17.57 h. V Košiciach
vychádza Slnko o 5.38 h a zapadne o 17.47 h. Zodpovedá to dĺžke dňa
zaokrúhlene 12 hodín a 9 minút (presnejšie 12 hodín, 8 a pol minúty).
Podobná dĺžka dňa, čosi cez 12 hodín, je v tento deň aj na ostatných
miestach planéty.
V Paríži vychádza slnko o 6.54 h a zapadá o 19.02 SEČ, v New Yorku o
7.00 h a 19.08 h miestneho času. Takisto je podobná dĺžka dňa aj na
južnej pologuli, v Lime (6.12 – 18.19 h miestneho času) alebo v Sydney
(6.58 – 19.07 h).
Pozorovateľ stojaci na rovníku vidí v prvý jarný deň na poludnie slnko
priamo nad sebou v nadhlavníku a jeho postava nevrhá nijaký tieň.
Deliaca čiara medzi osvetlenou časťou Zeme, kde je deň a tmavou časťou,
kde panuje noc (tzv. terminátor) smeruje počas rovnodennosti vertikálne
od severného pólu k južnému. V lete je zemský terminátor naklonený tak,
že viac slnečného svetla dopadá na severnú pologuľu, v zime je zasa viac
osvetlená južná pologuľa.
V deň jarnej rovnodennosti slnko vychádza presne na východe a zapadá
presne na západe, kdekoľvek na Zemi sa nachádzame s výnimkou južného či
severného pólu. Po rovnodennosti sa v našich zemepisných šírkach miesto
východu posúva každé ráno smerom na severovýchod a večer slnko zapadá
čoraz bližšie k severozápadu.
V období jarnej rovnodennosti sa dni predlžujú najvýraznejšie – v
miernom pásme až o cca 3 a pol minúty denne. Toto tempo sa neskôr
spomalí, napríklad začiatkom mája klesne pod 3 minúty denne.
Od jarnej rovnodennosti sa predlžujú nielen dni, ale aj dĺžka svitania a
súmraku. Občiansky súmrak trvá 20. marca približne 31 minút, v čase
letného slnovratu sa predĺži na 41 minút. Astronomický súmrak nastáva
20. marca jednu hodinu a 46 minút po západe slnka, no v júni sú to až
tri hodiny. V dňoch okolo letného slnovratu v našich zemepisných šírkach
(cca od 48. rovnobežky severnejšie) astronomický súmrak prechodne
nenastáva vôbec, teda laicky povedané cez noc nie je "úplná tma".
Napríklad v severonórskom meste Tromso slnko po 17. máji prestáva zapadať – nastáva tu polárny deň.
Predlžovanie dní a tiež fakt, že slnko stúpa každý deň vyššie nad obzor a
jeho lúče dopadajú na zemský povrch priamejšie, spôsobujú prehrievanie
atmosféry a postupné otepľovanie počasia v nadchádzajúcom jarnom období.
0